Turisticko-informačná stránka Štúrova

Novodobá história Ostrihomskej baziliky začína v roku 1761, kedy primáš Barkóczy dostane naspäť hradné návršie od cisárskych vojsk. Začnú upratovať ruiny, pre vojsko ktoré sa tu naďalej udržuje bude postavený malý barokový kostolík. Do roku 1819 sa vďaka pokračujúcim pohnutým historickým udalostiam nič viac neudeje. V roku 1819 nový arcibiskup Alexander z Rudna. Prinavráti biskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Začína s veľkolepým projektom, ktoré by zabralo celé hradné návršie a stopy po 1000 ročných pamiatkach hradu by zanikli pod novodobými projektmi. Vďaka dvom svetovým vojnám sa z jeho plánov realizovala len samotná budova baziliky.

Prvé tomuto podobné múzeum bolo založené na území Maďarska v 19 storočí. Základnou myšlienkou bolo vytvoriť múzeum, kde sa dá demonštrovať komplexný vidiecky život bývania, zo všetkým k tomu patriacim zariadením, ponímajúc prácu na dedine, remeslá, kultúru a tradíciu sviatkov. Od polovice 19 storočia sa vďaka kapitalizmu rozmáhal silný mestský modernizačný urbanizačný trend v krajine, tiahnuci od severozápadu v celej Európe. Vďaka tomuto začal rýchlim tempom zanikať tradičný vidiek.

Prvý skanzen založil švédsky vedec Arthur Hazelius v roku 1891 neďaleko Štokholmu. Tu sa snažil pozbierať a zachrániť tradičnú Švédsku vidiecku kultúru bývania a života. Miesto bolo založené v mestskej časti Skansen, preto sa dnes každé takéto múzeum volá skanzen. Tento názov prebral od Švédov celý svet.

Prvým maďarským skanzenom bola výstava milénia (1000 ročné jubileum príchodu Maďarov do karpatskej kotliny) v roku 1896, kde bola veľkou atrakciou takzvaná etnografická dedina s 24 kompletne zariadenými domami. Bohu žiaľ po slávnostiach sa domy zbúrali. Predmety tam vystavené sa našťastie zachovali, dodnes zdobia zbierku v Szentendre. Na ďalšie pokračovanie veľkolepého projektu skanzenu bolo treba čakať takmer 70 rokov.

Skanzen je umiestnený medzi malebnými kopcami Pilišského pohoria. Do Szentendre sa dostanete autobusom z ostrihomskej hlavnej stanice, ktorá je na konci ulice, kde sa každú stredu a piatok koná trh.

Týmto krátkym článkom by som chcel trochu upútať pozornosť na tak jedinečnú ľudovo-historickú zbierku ako je skanzen v Szentendre. Skanzen je jedinečný svojou rozlohou 60 hektárov a komplexnosťou zbierky z územia celého Maďarska. Miesto pre slová tu nie sú, raz vidieť je 100x lepšie ako čítať - predsa, jeden krátky opis čo vás pri návšteve čaká.

Historický prehľad: Osmanská ríša, v roku 1541 dobila mesto Budín. Obiehať Ostrihom začali v roku 1543. 8. augusta. samotný sultán Sulejman po dvojtýždňových bojoch osadil Mlynskú baštu, kde bol stroj na zásobovanie hradu vodou, týmto padlo mesto aj hrad. Mesto bolo zadelené do správy Budínského pašaliku a v roku 1547 sa stáva samostatným sandžákom (turecký okrsok). Bola k nemu pridelená ešte aj župa Hont a Bars. Nasledovalo 130 rokov nepretržitej okupácie. Turci boli v Ostrihome do roku 1595. V tomto roku do 1605 dočasne prevzali vládu kresťanské vojská. V tomto období nie je známe, že nami opisovaná mešita už stála. Od roku 1605 do roku 1683 Turci znovu obsadili mesto a hrad. V tomto období bola postavená mešita – (Džámi).

Po vymretí rodu Árpádovcov sa chopil moci v Uhorsku Karol Róbert z Anjou, keď jeho večný súper Matúš Čák v roku 1321 umrel. Po smrti svojho súpera preložil svoje kráľovské sídlo z ďalekého Temešváru do Višegrádu. Najprv prebudoval hrad, následne si dal postaviť dom v meste. Prvé informácie o tomto dome máme z kroniky picturis. Z roku 1358. Na dnešnom území palácového komplexu stálo viac domov, ktorí bol ale dom samotného kráľa nevedno dodnes. Na mieste sa počas archeologických prác našli oštepy, podkovy a cvičné kopie. Je možné že boli z roku 1335 kedy zasadala Višegrádska kráľovská trojka.

2008. december 1-18. és 2009. január 15. – február 18. között Esztergom – Hévíz területén, a Szent István fürdő felújításával összefüggésben próbafeltárást végeztünk. A próbafeltárás célja a tervezett beruházás által érintett terület esetleges régészeti értékeinek felderítése volt. A munkálatokat két részben tudtuk elvégezni: decemberben és január-februárban. A próbafeltárást erősen nehezítették az időjárási viszonyokon túl a területen húzódó magasfeszültségű vezetékek, csatornák, távhővezeték, telefonkábelek stb., amelyek előzetes kiváltására nem került sor. Ennek ellenére az adott körülmények között a vállalt feladatot elvégeztük.

Oblasť pravého brehu Dunaja (lat. Istros), dnešné Maďarsko, sa stalo v I. storočí nášho letopočtu trvalou súčasťou rímskeho impéria. Do dejín sa zapísalo ako Pannonia Inferior a Pannonia Superior. Severní susedia na východ od rieky Moravy boli Quadi a na západnom brehu to boli Markomanni. Provincia bola významná hlavne zo strategických dôvodov, prírodné bohatstvo až tak dôležité nebolo. Trvalé obsadenie spadá do éry panovania cisára Augusta. 27 př.n.l. - 14 n.l. - Augustus prvý rímsky cisár.

Dôležitosť provincie potvrdzuje aj fakt, že počas kritického obdobia v III. storočí boli veľmi často volení cisári Ríma z vojenských veliteľov tejto provincie. Obranný systém takzvaný limes bol vybudovaný postupne, na pravom brehu Dunaja. Vznikali strážne veže, vojenské tábory a administračné centrá. Samotné naše mesto bol presunutý tábor na ľavom brehu Dunaja s názvom Anavum.