Turisticko-informačná stránka Štúrova

Autor: Radoslav Biskupič
Zdroj článku: http://geosvet.paleoklub.sk/

Výskyty fosílií mäkkýšov z vrstiev oligocénu pochádzajú zo slovenskej časti Západných Karpát iba z niektorých lokalít. Na južnom Slovensku v okolí Štúrova je zachytený pestrý faciálny vývoj z obdobia oligocénu až po spodný miocén. Na základe stratigrafického členenia Centrálnej Paratetýdy možno časť týchto vrstiev zaradiť do egeru (27,20 – 21,30 mil. r.). Okraj Maďarskej (Budínskej) paleogénnej panvy, ktorý zasahuje na územie južného Slovenska v okolí Štúrova, je tvorený prevažne ílovitými a piesčito-ílovitými usadeninami obsahujúcich v niektorých polohách tenké uhoľné sloje. Tieto oligocénne sedimenty miestami prechádzajú až do tmavých sivých až čiernych uhoľných slieňov. Egerskému veku zodpovedajú piesčité fácie kováčovských vrstiev s bohatou faunou morských mäkkýšov objavených pri Kováčove.

Početné nálezy dobre zachovaných schránok ulitníkov pochádzajú najmä z tmavosivých ílovitých sedimentov. V spoločenstve gastropódov výrazne dominujú zástupcovia čeľade Potamididae, ktorú zastupujú druhy Tympanotonos margaritaceus (BROCCHI) a Granulolabium plicatum (BRUGUIÉRE). U ďalších taxónov ulitníkov boli zistené iba ojedinelé výskyty. Zriedkavé nálezy patria druhom Ampullinopsis crassatina (LAMARCK), Melanopsis impressa KRAUS, Babylonia brugadina (GRATELOUP) a ďalším. Schránky taxónu Tympanotonos margaritaceus (BROCCHI) sú charakteristického vežovitého tvaru, ich povrch je zdobený granulovanými špirálovými rebrami. Na najvrchnejšom špirálovom rebre sú u niektorých jedincov na posledných dvoch až troch závitoch vyvinuté masívne hrbolčeky, až krátke ostne. Ulity druhu Granulolabium plicatum (BRUGUIÉRE) sú v porovnaní s predchádzajúcim taxónom nižšie a štíhlejšie. Skulptúru tvoria špirálové a priečne rebierka, kde v miestach ich pretínania sú vyvinuté hrbolčeky.

Obec Nová Vieska leží juhozápadnej časti Hronskej pahorkatiny, približne v polovici cesty medzi Novými Zámkami a Štúrovom.

Lokalitu s nálezmi fosílnej fauny veľkých stavovcov tvorí pieskovňa s rozmermi približne 170 x 100 m, ktorá leží cca. 800 m juhozápadne od železničnej stanice v obci a 400 m juhovýchodne od miestneho družstva. Nakoľko väčšina plochy pieskovne je zarastená a jej steny sú zasutené, prieskum bolo možné vykonávať len v jej sz. časti s rozmermi približne 50 x 50 m, kde stále dochádza k sporadickej ťažbe sedimentov miestnym obyvateľstvom. Svojím vekom je táto lokalita spolu so susednou lokalitou Strekov konvenčne označovaná ako „báza kvartéru“ na Slovensku. Obe spomínané obce ležia v údolí, ktorým v súčasnosti preteká potok Paríž, pričom vzdušná vzdialenosť týchto lokalít je cca 2,7 km a stratigrafický sled sedimentov v nich je považovaný za totožný. Sedimenty na lokalite Nová Vieska, vekovo zaraďované do vrchného pliocénu až najstaršieho kvartéru, sú hrubé do 4 m a ostro nasadajú na jemno až strednozrnné laminované fluviálne piesky pontu. Vo vrchnej časti sú prekryté pôdnym horizontom do 1 m hrubým. Študovaný horizont je tvorený predovšetkým hrubozrnnými pieskami (často obliakovitými), s častými vrstvami a šošovkami zle vytriedeného štrku. Obliaky sú zle opracované, oválne až subangulárne, veľké 0,4 – 3 cm, zriedkavo až 20 cm. Tvorené sú prevažne kremeňom, menej kremencami, červenými rohovcami a slabo metamorfovanými bridlicami. Pomerné časté sú aj intraklasty ílov, pieskov a prachov, ktoré dosahujú niekoľko cm a sú koncentrované na báze niektorých vrstiev. Študované sedimentárne fácie predstavujú výplne fluviálnych korýt.