Interiér ostrihomskej baziliky.

22.04.2017 - posledná úprava článku.

Obrázok používateľa Willant

Prvé čo mám upúta pozornosť je oltárny obraz. Je to najväčší obraz na svete namaľovaný na jedno plátno v roku 1856, jeho rozmery sú 13,5 x 6,6 metra. Za úkol vytvoriť toto dielo dostal taliansky maliar Michelangelo Grigoletti, mal namaľovať obraz Tiziano Fraribana, nanebovzatie Márie. Hlavný oltár pod obrazom zobrazuje zľava-doprava sv. Martina, sv. Gerharda s malým sv. Imrichom, sv. Vojtecha a blahoslaveného Móra, biskupa mesta Pécs. Je tu zvýraznená spojitosť cirkvi a Panónie. V strede dole je biblický výjav poslednej večere, na bočných kandelábroch vidíme obetovanie Izáka a Mojžiša s medeným hadom. Oltár je dielom Pietro Bonaniho a viedenskej dielne Danninger.

Fresky na strope nad oltárom zobrazujú svätú trojicu. Na štyroch pilieroch kupoly sú zakladatelia západnej cirkvi, sv. Augustín, Ambrósius, Hieronym a Gregor. Fresky a výzdobu nad oltárom maľoval Ludwig Moralt. Dnešnú výzdobu kupoly vytvoril Antonio Detoma, podľa projektov Lipperta (1885-86), pred tým zdobila kupolu maľba hviezdnej oblohy, dnes nájdeme podobnú mozaiku na podlahe. Na dolnom okraji kupoly je nápis ASSUMPTA EST MARIA IN COELUM GAUDENT ANGELI - Mária bola vzatá na nebesá radujú sa anjeli. Veľkosť jedného písmena je 198 cm. Moraltovým dielom sú aj obrazy nad bočnými oltármi. Zobrazil výjavy zo životných udalostí svätých, ktorý sú zvečnený na oltároch. 

Na ľavej strane, južnej lodi, je výjav prvotného hriechu a spasenia. Kým iný umelci zobrazujú pod krížom lebku a kosti, Grigoletti zobrazil v ľavom rohu Adama, uvedomujúc si svoj skutok a Evu modliacu sa k Ježišovi. Na oltári pod obrazom držia dvaja anjeli svietnik, tu sa zapaľujú sviečky v čase svätého príjmania. Na pravého anjela v čase vojny spadol pracovník počas montáže okna a umrel. Oltár Ježišovho srdca ako symbol, nikdy nevyhasínajúcej, vše objímajúcej lásky, večné svetlo božie a božský chlieb.

Oltár sv. Jozefa v pravo, je prácou Johanna Meixnera 1856. Svätý Jozef bol vyhlásený Piom IX. v 1870 za patróna katolíckej cirkvi. Tak ako ochraňoval nazaretskú rodinu Ježiša tak teraz s božou pomocou chráni cirkev. nad ním obraz narodenie Krista. Autorom obrazu je Ludwig Moralt (1855).

Oproti stojí oltár Ježišovho srdca, po jeho boku je Svätý Anton Padovský, počas modlitby (1195-1231).  Vo Francúzsku a Taliansku pôsobil ako prvý učiteľ teológie vo svojej reholi. Bol obdarovaný schopnosťou bilokácie, prorokovania a čítania v svedomí ľudí. Na druhej strane je Margita Mária Alacoque, panna a rehoľníčka, počas zjavenia Ježišovho srdca. ktorej sa počas prísneho rehoľného života najviac krát zjavil Ježiš so svojim všeobjímajúcim milujúcim srdcom (1647-1690). Autorom je György Kiss 1897. Reliéfy zobrazujú Betlehem, miesto narodenia „živého chleba”. Smrť na kríži a posledný je oltárna sviatosť.

Na opačnej strane baziliky, v severnej lodi, je oltár sv. Vojtecha Johanna Meixnera. Tu sú umiestnené relikvie blahoslaveného Zoltána Meslényi Lajosa. Po zatknutí arcibiskupa Mindszentyho ako biskup preberá ostrihomský úrad. V roku 1950 bol tiež zatknutý a v komunistickom internačnom tábore Recsk za vytrvanie vo svojej viere popravený. Nad svätým Vojtechom je obraz pokrstenia Vajka. Na tejto strane dominuje obraz Grigolettiho, zobrazujúci sv. Štefana orodujúceho za ochranu krajiny k Márii, (1870). Pod obrazom sú popravený svätý Marek križín, Štefan Pongrác a Melichar Gorecký, boli popravený v roku 1619 vojakmi Györgya Rákócziho. Prenasledovanie katolíkov začalo obsadením mesta Košice na jeseň. Troch rekatolizačných mučeníkov žiadali zriecť sa svojej viery, po ich neochote boli v noci 6. septembra popravený, ich telá hodili do odpadového kanála. Miestny kat sa ale nad nimi zľutoval a tajne ich pochoval v záhrade kráľovského domu. Na mieste ich mučenia stojí kostol premonštrátov. Dnes sú pozostatky rozdelené, v Trnave, Košiciach, Ostrihome ale aj v Ríme. Tu sú ich relikvie v urne ktorá pred tým uchovávala Štefanovu svätú pravicu. Tá je dnes v Budapešti.  Pre nečakanú smrť Grigoletti nad mučeníkmi obraz nedokončil, na dokončenie si zavolali mladého umelca Antonio Mayera, ktorí už reštauroval starší obraz tohto umelca.

Vedľa oltára na ľavo je misijný kríž vyrobený Csabom Ozsvárim (1963-2009) v roku 2008. Je to 3 metre vysoký dubový kríž, zdobený tepanou bronzovou ornamentikou. V hornej polovici kríža sú malé okrúhle slenené relikviáre, ktroré obsahujú telesné pozostatky misijných obetí mučeníkov komunistickej diktatúry. (2,80 x 1,80 m)

V popredí mučeníkov na mramorových podstavcoch je v pravo sv. Margita 1242-1270, dcéra Bela IV. Podľa zachovanej legendy z roku 1510 mala prorocké schopnosti, ktorými pomáhala pri diplomatických rozhodovaniach otcovi. Umrela veľmi mladá. Vedľa nej je sv. Alžbeta Uhorská (Durínska) (1207-1231), dcéra Ondeja II. sestra Bela IV.

Po narodení jej prvého dieťaťa založila útulok pre opustené deti, pomáhala chudobným. Ako dvojnásobná matka zakladá 28 lôžkovú nemocnicu. 1225 počas epidémií a hladomoru podporuje hladujúcich zo skladov hradu Wartburg, pritom ona sama žije veľmi striedmym životom. Tu sú dodnes pomenované po nich dve chodby Margitina a Alžbetina Chodba. Oltár sv. Martina (316-397) Narodený v rímskom meste Savaria, dnes Sombathely. Nad oltárom sv. Štefan, silou kríža presviedča maďarských pohanov (Ludwig Moralt 1855). Určite najznámejšia udalosť je, keď sa nepovažoval za hodného stať biskupom mesta Tours, preto sa schoval do chlieva k husiam, ktoré ho ale hlasným gagotaním prezradili.

Na pravo helena a na ľavo Kinga, dcéry Bela IV. Sv. Kinga patrónka Poľska a Litvy. K jej osobe sa viaže vacero legiend. Počas úteku pred Tatármi, pri pieninách jej spadla stuha z vlasov, z ktorej vzikla rieka Dunajec, cez ňu sa ešte vojská horko ťažko dostali. Neskôr zahodila svoj hrebeň z ktorého vznikol hustý les ktorí Tatárov nadobro zastavil. Blahoslavená Helena (1235-1298), dcéra Bela IV. sestra Kingy a Margity. Vydala sa za Boleslava V. hanblivého v roku 1256. Prívlastok Hanblivý (lat. Pudicus) mu ostal potom čo s manželkou zložil sľub čistoty. Po jeho smrti 1279 rozdala majetok cirkvi a chudobným, so svojou tiež vdovou sestrou Kingou sa utiahli do kláštora klarisiek v Sandomierz (slov. Sandomier)  Mesto v Poľsku v Svätokrížskom vojvodstve v okrese Powiat sandomierski v rovnomennej gmine. Na rieke Visla. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1827. Oltár je dieliom Györgya Kissa (1896). Oltárne plastiky: Sv. Štefan skladá prísahu sv. Martinovi, porážka Koppánya kresťanmi, založenie opátstva Pannonhalma.

Pred bitkou sa modlí sv. Štefan u sochy sv. Martina s prísľubom donácií pre opátstvo Pannonhalma. V 19. storočí prevládal názor, že Pannonhalma je rodiskom sv. Martina, neskôr bol ale tento fakt jednoznačne vyvrátený.

Na pilieroch kupoly pri vchode, stoja obrovské sochy jezuitského kardinála Petra Pázmánya a arcibiskupa prímasa Jána Simora. Pázmány bol veľkým rekatolizačným rečníkom, novodobý Cicero. V Bratislave založil univerzitu a vo Viedni inštitút. Pochovaný je v Bratislave. Socha je 10,2 metra vysoká a má 16 ton vyrobil ju Pietro della Vedova 1882. nad sochou je neorenesančná Panna Mária, partónka uhorského arcibiskupa.

Sochu Jánosa Simora vyrobil Strobl Alajos a Schikedanz Albert 1896. V ruke drží projekty baziliky skúmavým pohľadom kontroluje prebeh prác, veď výzdobu kupoly riadil on. Nad ním je Ján krsiteľ v jednoduchom pastierskom rúchu. Drvojitý kríž symbolizuje neprerušenú tradíciu dedičného práva korunovácie uhorských panovníkov.

Kaplnka svätého Štefana Sochu prvého ukameňovaného kresťanského mučeníka vyrobil István Ferenczy (1792-1856). Zobrazuje ako sa vo vízii mučeníka otvára nebo a naplnený duchom svätým dvíha ruku na znak odpustenia všetkým ktorí mu ubližujú. Kaplnka bola postavená v roku 1828 obnova nasledovala v roku 1890. Oproti je hrobka Károlya Ambrusa prímasa ktorí pôsobil v Ostrihome len jeden rok. 1809 sa stal obeťou morovej epidémie. Na ľavo od oltáru je plastika zo 17. stor. Narodenie Ježiša. Pochádza pôvodne od majstra z mesta Mainz (západne od Frankfurtu). Zdobila kostol v meste Eltville a kúpil ju Ján Simor.

Nad kaplnkou Bakócz reliéf Ježišov príchod do Jeruzalema. Medzi osobami sa nachádzajú aj portréty prímasa Scitovszkeho a umelca Meixnera. Oproti je Ježiš medzi deťmi. Na chóre Stojí monumentálny kráľ Dávid, svätá Cecília a anjeli. Cecília je pochovaná v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej „Krypte pápežov“. Je patrónkou hudobníkov a spevákov. Medzi jej znaky patrí ľalia, organ, lutna a palma. Tu na chóre je najväčší organ Maďarska pôvodne mala 64 registrov a 3484 píšťal, jeho najmenšia píšťala je 2,5 cm a najväčšia má 6 metrov. Dnes je rozšírená na registrov 140  z ktorých je funkčných 90 a má 6000 píšťal. rekonštrukcia organu prebieha nepretržite od roku 1970.

Krypta a zvonica.

Hneď pri vchode baziliky vpravo vás jedny schody dole zavedú do krypty a druhé hore k hodinám, zvonici a na strechu skadiaľ je krásny výhľad na celé okolie. Zvony sú asi v polceste, v južnej veži, kúsok ďalej je hodinový mechanizmus.

Hodinový mechanizmus bol vyrobený v roku 1861 v Budíne švábskym majstrom Henslerom Zvony sú celkom tri. Stredný hodinový zvon sv. Štefana, má 280 kg, priemer 81 cm vyrobil ich András Schaudt roku 1858 v Pešti. Zádušný zvon 33 kg priemer 31 cm. Vyrobený  Josephom Steinstockom v Budíne v roku 1751. Bol zakúpený pre baziliku. Veľký zvon. 5827 kg. priemer 218, cm, pôvodný zvon panny Márie v roku 1930 praskol, preto ho museli v roku 1937 odliať znova. Majster zvonár dostal za úkol od kanonika Antala Lepolda vyrobiť presnú kópiu starého zvona, aj s nápisom: „Rupta sumptibus Justiniani Card. Serédi archieppi et Capituli M.E.S. refusa a. MDCCCCXXXVIII, in quo Internat. Euchar.Congr. cum Scti Stephani Protoregis 9-ies saeculari iubilaeo in Hung. Concelebratus est.“ Zvon bol vysvätený 13. augusta 1937.

Do krypty sa dostaneme po 57 schodoch. Pozor! Je tam vždy zima, aj v tej najväčšej horúčave. V suteréne nás vítajú sochy Andreasa Schrotta, symbolizujúce pominuteľnosť a večný život. Počas výstavby baziliky boli zachránené niektoré náhrobné kamene zo stredovekej katedrály sv. Vojtecha. Dénesa Széchyho, ktorí korunoval Mateja Korvína alebo tiež veľkého Humanistu, vychovávateľa Mateja -  Jánosa Vitéza. Vo vnútornej rotunde sú pochovaný arcibiskupi od Károly Ambrusa až po dnešok. V roku 1991 sem preniesli z Máriazellu a tu pochovali pozostatky Józsefa Mindszentyho. Za jeho odvahu vo vytrvaní viery sa tu modlil aj Ján Pavol II. Ján Csernoch má kryptu v západnom krídle, postavenú Zala Györgyom v roku 1930.

Arcibiskupská klenotnica

Je najbohatšou zbierkou cirkevných, kráľovských a korunovačných predmetov. Uchovávajú sa tu korunovačné arcibiskupské ornáty, oráre, rôzne, ozdobné oblečenia barokovej liturgie. Samostatnú výstavnú vitrínu majú predmety Petra Pázmánya, kde uložené jeho rúcho, ornát topánky a klobúk. Jeho cestovný oltár a prsteň, najstarším predmetom je kryštál vybrúseným krížom, z roku 700, slúžil na zapálenie sviečky ako lupa. Po v páde a vylúpení Tatárov bola krajina vylúpená napriek tomu sa zachovali mnohé cirkevné predmety z bronzu. Z roku 1235 je vystavený kríž prísahy, na ktorí prisahali králi počas korunovácie. Do jeho stredu je vo filigránovej výzdobe vsadený kus dreva z Kristovho kríža. Nájdeme tu rôzne monštrancie, od neskorej gotiky až po 18. a 19. storočie. Najcennejší kalich - Benedikta Sukiho zo Sedmohradska z roku 1440. samostatná vitrína je venovaná klenotom arcibiskupov, biskupské palice sú zoradené podľa účelu, viacero z nich bolo použitých len počas korunovácie. Najcennejšia kalvária Mateja Korvína, vyrobená z dvoch kusov v rôznych obdobiach 1402 a 1440. Kalich z rohu bizóna s doby Žigmunda Luxemburského, dary pápežov, zbierky biskupov a arcibiskupov ... a ešte mnoho iného. Je tu vystavených 400 predmetov, len opis tejto klenotnice by zabral celú jednu samostatnú knihu, je lepšie raz vidieť ako čítať.