Dnešné sídlo pavlínov - Márianosztra

12.08.2010 - posledná úprava článku.

Obrázok používateľa Willant

O osade Márianosztra boli prvé písomné záznamy už v roku 1262 pod názvom Nosztre.

Na podnet kráľa I. Nagy Lajosa sa tu v roku 1352 usídlil rád pavlínov. Dal im tu postaviť kostol. Bolo to jeho obľúbené odpočinkové miesto. Miesto bolo nazvané Maria Nostra - naša Mária. Z tohto miesta sa vybralo 16 pavlínskych mníchov, ktorí založili kláštor v poľskej Jasnej Gore.

Vďaka týmto mníchom sa stalo Czestochowa svetoznámym pútnickým miestom. Po páde hradov v Ostrihome, Váci a Nógrade v 16. storočí, v čase tureckých nájazdov bola celá obec a jeho okolie spustošené...

Od 1711 do roku 1786 sa tu znova usídlili pavlíni. V tomto období tu fungovala cirkevná rádová škola. Počas búrlivých dejín Maďarska urobili zo školy najprv vojenský sklad a neskôr od roku 1858 väznicu. Na ruinách gotického kostola v rokoch 1717 - 1729 vybudovali dvojvežový barokový kostol, podľa pravidiel tu sídliaceho rádu. Dominantou hlavného oltára je kópia obrazu Chestochowskej Madony, ktorú maľoval ctihodný otec Ciprián Lascivi.

Dom rádu je pristavený ku kostolu. V tejto obci bola vychovaná dcéra Ľudovíta Veľkého I. , Hedviga, dedička poľského trónu. Kráľ Ľudovít odtiaľto poslal pavlínov, ktorí založili svetoznámy kláštor v Czestochowe v Poľsku.
Na námestí stojí bronzová busta kráľa Ľudovíta Veľkého I. od roku 2001.
Oficiálna stránka rádu.