Dedina Kung - Fu šaolinských bojových umení

Dedinka alebo osada je na polceste medzi zastávkou Pilisszentlélek a Dobogókő autobus číslo 16 chodí dosť zriedkavo do týchto odľahlých oblastí a pri dedine oficiálna zastávka nie je. Stačí dobrá mapa a trochu kondície a cez les sa tam dostanete za 3 - 4 hodiny. Dedinka šaolinských bojovníkov vznikla z niekdajšej vojenskej rekreačnej oblasti. Po revolúcii 1989 na ďalšiu údržbu neboli financie. Na mape je toto miesto označené názvom MEXIKÓ"...

Po mnohonásobných úspechoch svetových súťaží maďarských šaolinov v Argentíne, Budapešti a v Tokiu odkiaľ doniesli 11 zlatých, 8 strieborných a 8 bronzových medailí. Po ročnej rekonštrukcii tu vybudovali útulné domčeky svätyňu a centrum dedinky, kde je jedáleň, telocvičňa a kúpele.

Po prehodnotení terénu a kilometrov som predsa len išiel tým autobusom. Šofér bol veľmi ochotný, zastavil hneď pri odbočke. Po pár krokoch som zbadal atrapu čínskej brány s dvoma umelohmotnými igúrkami ľudskej veľkosti. Musím konštatovať, že odľahlý les je ideálne miesto pre takéto "umelecké dielo".

Za bránou bol starostlivo upravený trávnik a ďalšie estetické doplnky či už krajšie alebo škaredšie. S počtom domčekov to tiež nebolo nič moc, nepočítal som ich ale možno 6 - 7 kusov. Idúc ďalej, som si myslel prekvapím šaolinov pri rannej rozcvičke, tých lenivejších sediac pri meditácii.
Prekvapený som ostal ja pred recepciou, čo bolo aj centrum neveľkej osady, tu sa prechádzala ospalá koza. ačúval som, možno začujem nejaké bojové pokriky, no nič. Len ticho lesa. Začínal som mať podozrenie, že som naletel nejakej ázijskej propagande (veď Maďari prišli z Ázie). Po konzultácii s majiteľom sa moje podozrenie potvrdilo, ubytovanie v lese inak celkom dobré a za slušnú cenu.
Ak sa ohlásite asi dvadsiati, objednajú šaolinov z Budapešti, urobia predstavenie, prednášky prípadne sa môžete čo-to naučiť.