Geologická Stavba Pohoria Piliš

Prevládajúcou horninou Pilišu je Dachšteinský vápenec z obdobia skorého triasu. Iné horniny ako vápence s obsahom bitúmenových a kalcitových žíl sú len v okolí Fekete hegy. Pilišské pohorie vznikalo v období pre 228 miliónmi rokov. Na dnešnom mieste panónskej nížiny bolo rozlohou veľké, ale veľmi plytké more.

Počas miliónov rokov sa tu usadzovali vápencové pozostatky vtedajších živočíchov, ktoré vytvorili dnešný základ hrubého dachšteinského vápenca z geologického obdobia skorého triasu.

Počas obdobia Kréty došlo k prvému vrásneniu a vytvoreniu prvotných kopcov, Sasbérc a okolitých roklín. Vyzdvihnutím vápenca silami prírody začal zároveň aj proces zvetrávania. Tu vznikala v puklinách zem typu lerra rossa. Vtedy vznikali krasové jaskyne, ktoré sa neskôr prepadli a dnes ich vidíme ako rokliny. Druhé vrásnenie bolo na začiatku oligocénu. V období skorého oligocénu tu už bola z veľkej časti súš.

Pozostatky po vtedajšom mori, pieskovce, hlina a piesok sa našli len v okolí Pilismarótu v Malomvölgy. Posledné usadeniny dnešného pohoria sa vytvárali v období pleistocénu. Obdobie miocénu pred 30 milión rokmi, začiatok vulkanickej činnosti sa priamo v pohorí Piliš neprejavila. Ich činnosťou vznikali pohoria Visegrádi hegység, Börzsöny ... (fotografie vulkanických skál sú vo fotogalérii) a na slovenskej strane pohorie Burda.

Vplyvom tejto susediacej vulkanickej činnosti vo vápencových masívoch Pilišu vznikali jaskyne geotermálnych vôd. Pod zemou ohrievaná voda vulkanickou činnosťou teplom a tlakom pomaly vytvárala dutiny vo väčšine zvislé mramorovom masíve.
Takúto jaskyňu môžeme nájsť v blízkosti Ostrihomu na vrchu Nagystrázsa, Sátorkőpusztai jaskyňa.