Historické Pamiatky

Pri potulkách Severným Zadunajskom objavíme množstvo vzácnych historických pamiatok, ktoré ležia v maličkých dedinkách alebo niekoľko kilometrov od nich.

V prvom rade ide o Pannonhalmu. Knieža Gejza, ktorý pozval do krajiny rehoľníkov, tu založil roku 996 pre benediktínsky rád prvú uhorskú cirkevnú inštitúciu opátstvo. Porta Speciosa bola kedysi kostolnou bránou rehoľníkov. Jej červené stĺpy z mramoru spestrujú bohaté motívy vytesané z vápenca. Výklenok, vytesaný do steny v podchrámí, spomína ústne podanie ako trón Štefana I. Klenba kaplnky Sv. Beňadika v bazilike patrí do neskorej gotiky. Baroková brána na severnej strane vedie do sakristie. Druhá brána nesie stopy renesancie. Na južnú stranu sa napája krížová chodba, v ktorej náhrobné kamene zdobia rastlinné motívy a postavy zobrazujúce ľudské vlastnosti. V kláštornom archíve je uložená aj vzácna zakladajúca listina Tihaňského opátstva z roku 1055, prvá maďarská jazyková pamiatka. Ku knižnici, v ktorej sú vystavené i veľmi hodnotné zbierky sôch a starožitností, patrí aj obrazáreň s množstvom cenných obrazov.

Vértesszőlős leží iba niekoľko kilometrov od sídla Komáromskej župy. V šesťdesiatych rokoch tu objavili pozostatky pračloveka staré pol milióna rokov. Zachované odtlačky nôh sú najstaršie na svete.

Hrad v meste Tata sa od odtlačkov nôh pračloveka nachádza iba na skok. Za čulý život vodných športov vďačí mestečko jazeru Öreg-tó. Stajne tunajšej jazdeckej školy európskeho mena, ktoré zdobia stĺpy z červeného mramoru, pro­jektoval Jakab Fellner. Známe sú aj bývalé vodné mlyny Taty. V niektorých z nich zriadili múzeá.

Najzaujímavejšou pamätihod­nosťou je Starý hrad (Öregvár), obdivujúci svoju renesančnú pompu pri tatanskom jazere. Jeho prvé časti postavili v druhej polovici 14. storočia. V rokoch 1970-1974 ho reštaurovali a dnes je domovom obsiahlych materiá­lov Múzea Domokosa Kunyho. Prostred­níctvom cenných nálezov približuje históriu hradu a mesta.

Kostol v Jáku, vari najkrajšiu románsku pamiatku Maďarska, vysvätili 2. mája 1256. Priečelie lemujú dve vysoké veže. Hlavná brána sa delí na dve úplne nezávislé časti na vlastnú medenú bránu a priečelie zdobené sochami, ktoré predstavujú najvýznamnejšie diela maďarského monumentálneho sochárstva. Východný oltár, ktorý svojím bohatstvom súperí s priečelím, tiež zdobia sochy. Najcen­nejšou z nich je postava mládenca sediaceho na levom tróne s ľaliovým žezlom v ruke.

"Maďarský Versailles" aj takto nazývajú najväčší a najkrajší príklad našej domácej kaštieľovej architektúry, kaštieľ Esterházyovcov vo Fertőde, významný z hľadiska kultúrno­historického i historicko-pamiatkového. Na jeho výstavbu v rokoch 1760-1766 prizvali najpoprednejších staviteľov tých čias. A hoci vyžaruje vplyv francúzskej kráľovskej rezidencie, priam citeľne sa na ňom odráža i vplyv Miklósa Eszterházyho, ktorý mal pred očami v priebehu riadenia stavebných prác obraz schönbrunnského kaštieľa Habsburgovcov.

Kaštieľ si každoročne prezrú desaťtisíce návštevníkov, ktorí obdivujú umelecky tepanú železnú bránu rokokového slohu, izby kaštieľa, tzv. Dom hudby, v ktorom býval slávny skladateľ a dirigent Joseph Haydn, slávnostnú a hudobnú sieň, v ktorej pravidelne usporadú­vajú koncerty.

Spomedzi množstva hodnotných kaštieľov Severného Zadunajská treba ešte spomenúť aj sídlo a stredisko vlády rodiny Széchenyiovcov, kaštieľ v Nagycenku. Tento pamiatkovo chránený objekt, ktorý po niekoľkonásobnej prestavbe nadobudol barokový vzhľad, je zaujímavý nielen zo staviteľského hľadiska.

Veľa sa tu zdržiaval Ferenc Széchenyi, zakla­dateľ budapeštianskeho Národného múzea, a po dlhé roky tu žil a pracoval jeden z veľkých iniciátorov uhorského reformného hnutia a v tridsiatych rokoch zároveň aj poslanec s najväčším vplyvom István Széchenyi, ktorého už jeho súčasníci nazývali "najväčším Maďarom".