Historické Pamiatky

Pri potulkách Severným Zadunajskom objavíme množstvo vzácnych historických pamiatok, ktoré ležia v maličkých dedinkách alebo niekoľko kilometrov od nich.

V prvom rade ide o Pannonhalmu. Knieža Gejza, ktorý pozval do krajiny rehoľníkov, tu založil roku 996 pre benediktínsky rád prvú uhorskú cirkevnú inštitúciu opátstvo. Porta Speciosa bola kedysi kostolnou bránou rehoľníkov. Jej červené stĺpy z mramoru spestrujú bohaté motívy vytesané z vápenca. Výklenok, vytesaný do steny v podchrámí, spomína ústne podanie ako trón Štefana I. Klenba kaplnky Sv. Beňadika v bazilike patrí do neskorej gotiky. Baroková brána na severnej strane vedie do sakristie. Druhá brána nesie stopy renesancie. Na južnú stranu sa napája krížová chodba, v ktorej náhrobné kamene zdobia rastlinné motívy a postavy zobrazujúce ľudské vlastnosti. V kláštornom archíve je uložená aj vzácna zakladajúca listina Tihaňského opátstva z roku 1055, prvá maďarská jazyková pamiatka. Ku knižnici, v ktorej sú vystavené i veľmi hodnotné zbierky sôch a starožitností, patrí aj obrazáreň s množstvom cenných obrazov.

Vértesszőlős leží iba niekoľko kilometrov od sídla Komáromskej župy. V šesťdesiatych rokoch tu objavili pozostatky pračloveka staré pol milióna rokov. Zachované odtlačky nôh sú najstaršie na svete.

Hrad v meste Tata sa od odtlačkov nôh pračloveka nachádza iba na skok. Za čulý život vodných športov vďačí mestečko jazeru Öreg-tó. Stajne tunajšej jazdeckej školy európskeho mena, ktoré zdobia stĺpy z červeného mramoru, pro­jektoval Jakab Fellner. Známe sú aj bývalé vodné mlyny Taty. V niektorých z nich zriadili múzeá.

Najzaujímavejšou pamätihod­nosťou je Starý hrad (Öregvár), obdivujúci svoju renesančnú pompu pri tatanskom jazere. Jeho prvé časti postavili v druhej polovici 14. storočia. V rokoch 1970-1974 ho reštaurovali a dnes je domovom obsiahlych materiá­lov Múzea Domokosa Kunyho. Prostred­níctvom cenných nálezov približuje históriu hradu a mesta.

Kostol v Jáku, vari najkrajšiu románsku pamiatku Maďarska, vysvätili 2. mája 1256. Priečelie lemujú dve vysoké veže. Hlavná brána sa delí na dve úplne nezávislé časti na vlastnú medenú bránu a priečelie zdobené sochami, ktoré predstavujú najvýznamnejšie diela maďarského monumentálneho sochárstva. Východný oltár, ktorý svojím bohatstvom súperí s priečelím, tiež zdobia sochy. Najcen­nejšou z nich je postava mládenca sediaceho na levom tróne s ľaliovým žezlom v ruke.

"Maďarský Versailles" aj takto nazývajú najväčší a najkrajší príklad našej domácej kaštieľovej architektúry, kaštieľ Esterházyovcov vo Fertőde, významný z hľadiska kultúrno­historického i historicko-pamiatkového. Na jeho výstavbu v rokoch 1760-1766 prizvali najpoprednejších staviteľov tých čias. A hoci vyžaruje vplyv francúzskej kráľovskej rezidencie, priam citeľne sa na ňom odráža i vplyv Miklósa Eszterházyho, ktorý mal pred očami v priebehu riadenia stavebných prác obraz schönbrunnského kaštieľa Habsburgovcov.

Kaštieľ si každoročne prezrú desaťtisíce návštevníkov, ktorí obdivujú umelecky tepanú železnú bránu rokokového slohu, izby kaštieľa, tzv. Dom hudby, v ktorom býval slávny skladateľ a dirigent Joseph Haydn, slávnostnú a hudobnú sieň, v ktorej pravidelne usporadú­vajú koncerty.

Spomedzi množstva hodnotných kaštieľov Severného Zadunajská treba ešte spomenúť aj sídlo a stredisko vlády rodiny Széchenyiovcov, kaštieľ v Nagycenku. Tento pamiatkovo chránený objekt, ktorý po niekoľkonásobnej prestavbe nadobudol barokový vzhľad, je zaujímavý nielen zo staviteľského hľadiska.

Veľa sa tu zdržiaval Ferenc Széchenyi, zakla­dateľ budapeštianskeho Národného múzea, a po dlhé roky tu žil a pracoval jeden z veľkých iniciátorov uhorského reformného hnutia a v tridsiatych rokoch zároveň aj poslanec s najväčším vplyvom István Széchenyi, ktorého už jeho súčasníci nazývali "najväčším Maďarom".

Liečivé kúpele

Maďarsko a tak i Severné Zadunajsko je povestné bohatstvom liečivých a termálnych vôd.

Sárvár treba spomenúť ako prvý, pretože vzhľadom na zloženie slanej termálnej vody, objavenej v roku 1964 v chotári Rábasömjén, je v našej krajine ojedinelý. Tunajšia liečivá voda patrí medzi naše najcennejšie. Nedávno tu bol vybudovaný Thermal Hotel Sárvár, hostia ktorého môžu v plnej miere využívať blahodárny účinok vody, starostlivosť odbor­níkov zdravotníctva a pohostinstva, pohodlie, vyhovujúce všetkým nárokom.

V Bükfürdő vyviera na povrch zeme najbohatší prameň termálnej vody Európy. Liečebný komplex, ktorý tu vyrástol, navštevuje ročne viac ako milión hostí. Kúpele sa postupne rozrastajú. V roku 1972 uviedli do prevádzky krytú kúpeľnú halu, vďaka čomu možno účinky vody využívať po celý rok. Od mája 1980 je otvorená i balneofyzikoterapeutická ambulancia. Symbolom kúpeľov môže byť už z diaľky sa vynímajúca budova Liečebného strediska ROH, ktorú odovzdali do užívania v roku 1977. Na území liečebných kúpeľov a v ich okolí nájdu hostia po krátkej prechádzke všetko, čo len potrebujú. I tu bol postavený objekt domácej hotelovej siete Thermal. Vedenie kúpeľov myslelo i na tých, ktorí túžia "iba" po oddychu, rozptýlení, či športe. Pre nich vybudovali plaváreň. Hostia majú k dis­pozícii i tzv. kaštieľ Szapáry, cennú historickú pamiatku postavenú v roku 1696, v ktorej zriadili hotel.

Balf bol známym kúpeľným miestom už v časoch Rimanov. V priebehu vykopávok obja­vili v obci pozostatky dubového dreva, ktoré slúžilo ako vývod prameňa. Pri tomto náleze našli aj tehly a nádoby z rímskych čias a taktiež peniaze z obdobia vlády Marca Aurélia. Vývod vydlabaný z dubového kmeňa bol obložený vrstvou podobnou cementu. Tunajšie obnovené sanatórium a bývalý barokový kaštieľ dnes slúžia cieľom liečebného cestov­ného ruchu pre domácich i zahraničných návštevníkov.

Mestá Severného Zadunajska

Šopron leží bezprostredne na Maďarsko - rakúskych hraniciach, na území medzi Neziderským jazerom (Fertő-tó) a Šopronskou vrchovinou, na brehu riečky Ikvy. Z roka na rok sem čoraz viac a viac domácich i zahraničných turistov lákajú uličky tiahnúce sa po úbočiach Lővéreku - východných výbežkoch Šopronskej vrchoviny, nazývaných podľa lukostrelcov (lővérek), ktorých tu v roku 1261 usídlil kráľ Belo IV., hotely, sanatória, plaváreň, tenisové dvorce, večná zeleň ihličnatých lesov, panoráma, odkrývajúca sa z vyhliadko­vých veží a vyvýšenín, čistý vzduch. Avšak skutoční milovníci mesta sa sem vraca­jú vždy znova a znova pre starobylú atmosféru, historické ovzdušie, ktoré vyžaruje centrum Šopronu, vybudované v tvare pod­kovy a chránené mestskými hradbami. Ozdobné klopadlá na ťažkých dubových bránach, skrývajúce za nimi arkády a klenby, nám priblížia stredovek. A ak voj­deme ďalej, nádvorné loggie na poschodiach odhalia životné radosti renesan­cie. Priečelia niektorých domov spolu s oz­dobnými reliéfmi erbov sa pýšia barokovou pompou. Je však zaujímavé nazrieť i za barokový zovňajšok. Veď toto mesto právom získalo Zlatú medailu za ochranu historic­kých pamiatok, cenu Európy za dôstojné za­chovávanie pamiatok navzájom sa prekrývajúcich slohov.

Symbolom Šopronu je mestská Požiarna veža (Tűztorony) stredovekého pôvodu. Jej spod­ná časť je gotická (z čias Árpádovcov), kamenné zábradlie renesančné, kupolu po­krýva baroková medená helmica a vrchol pochádza z minulého storočia. Spomedzi presne dvanástich kostolov mesta si zaslu­huje pozornosť vari najznámejší, tzv. Kozí (Kecskés templom) - benediktínsky. Táto trojloďová stavba si aj napriek mnohým prestavbám zachovala gotické prvky z čias pôvodného zrodu v rokoch 1280-1300. Ku kostolu patrí i bývalý benediktínky kláštor, od ktorého vedie chodba ku gotic­kej kapitulskej sieni (Káptalanterem). Medzi jej kamennými čipkami poriadajú umelecké výstavy svojráznej atmosféry.

V Novej ulici, ktorá patrí v protiklade so svojím názvom k najstarším uliciam Šop­ronu, nájdeme synagógu z konca 13. storo­čia. Jej ojedinelé cenné prvky odkryli po­čas renovácie v rokoch 1970-1975. Pozoru­hodnou historickou pamiatkou na Hlavnom námestí (Fő tér) je stredoveký dom Angyal-patika, na prízemí ktorého sa nachádzala lekáreň už od roku 1600. Hostinec Gambrinus, ktorý stojí vedľa, si tiež zacho­val pamiatky takmer všetkých stavebných slohov: gotické konzoly a sedílie, roko­kové ozdoby a renesančnú bránu.

Győr (Ráb) leží približne v polovici cesty, ktorá spája Budapešť s Viedňou. Győr má veľa pomenovaní. Okrem iných ho nazývajú i mestom vôd. A to v prvom rade vzhľadom na skutočnosť, že sa rozkladá pri sútoku riek Rába, Rábca a mošonsko-dunajského ramena, niekoľko kilometrov od Sta­rého Dunaja. Tieto vodné toky a termálna voda, ktorá vyviera na povrch v mestskej štvrti Ostrov (Sziget), vytvorili výborné možnosti pre vodný športový život Győru. Najznámejšou časťou historického jadra je vŕšok Káptalan-domb a jeho okolie. Na vŕšku sa vypína impozantný biskupský kostol z obdobia okolo roku 1300, ktoré­ho najväčším klenotom je v tzv. Héderváryho kaplnke monštrancia krála Sv. Ladislava, stredoveké majstrovské dielo považované za najcennejší skvost uhorského zlatníctva. V južnej časti od kostola, na Martinovicsovom námestí stojí najvýznamnejšia baroková pamiatka Győru, socha Sv. Mi­chala, ktorá zobrazuje anjela s plamenným mečom namiereným na satana. Jednu stranu námestia Republiky (Kôztársaság tér) uzat­vára klenot barokovej architektúry, karmelitánsky kostol s talianskymi vplyvmi na priečelí. V Múzeu Jánosa Xantusa postaveného v copfovom štýle, je umiestnená zbierka kamenných staro­žitností. V klasicistickej budove stredo­vekého pôvodu, známej ešte i dnes podľa mena jej posledných majiteľov, obchodníc­kej rodiny, ako dom Kresztovcov, sa na­chádza stála výstava keramickej umelkyne Margity Kovácsovej, rodáčky z Győru.

Szombathely je sídlom župy Vaš. Prvý rozkvet tejto lokality bol už známy v rímskej ríši. Rozvoj mesta bol vystavený historickým búrkam lokality. Dnes však Szombathely opäť prežíva časy rozkvetu. A zatiaľ čo sa neustále rozrastá a krásnie, chráni dedičstvo svojich predkov, Mesto a okolie skrášľujú pamiatky objavované v útrobách zeme. Najviac sa prejavilo svoje tajomstvo minulosti na území okolo Isea (Iseum), jednej z najznámejších pamiatok mesta z rímskych čias. Odkrývanie Isea spod viacmetrovej vrstvy zeme sa začalo v roku 1955. V prírodnom múzeu (Romkert) sú odkryté štyri rekonštruované piliere po­dopierajúce zvyšky svätyne a nad nimi sa týčia pôvodné, prekrásne vytesané mramorové kusy a reliéfy. Pred priečelím sa rozkladá oltár o rozmeroch 5x5 m. Strešnú konštrukciu vonkajšieho nádvoria, prebudovaného v 3. storočí v obrovskú sieň, podopierali 8-metrové stĺpy, ktoré sa tiež zachovali až do dnešných čias.

Na južnej strane územia Isea vybudovali modernú obrazáreň mesta. Vyvýšený vchod tejto budovy poskytuje nielen ochranu arche­ologickým pamiatkam, ale zároveň i dobrý výhľad na odkryté pozostatky. Stále výstavy obrazárne približujú maďarské výtvarné umenie 20. storočia.

Naproti obrazárne, na druhej strane ulice, stojí koncertná sieň prebudovaná v roku 1975 z bývalej synagógy. Vonkajšiu architektúru synagógy okrem hlavného vchodu zachovali v pôvodnom stave. Vnútorná prestavba priestorov sa však viedla v súlade s modernými vizuálnymi a akustickými požia­davkami. Budovu koncertnej siene spája s hotelom Isis, ktorý sa nachádza naproti Isea, štvorposchodová budova Hudobnej školy Bélu Bartóka.

Medzi najcennejšie historické pamiatky Szombathelyu patria gotický františkánsky kostol zo 14. storočia a katedrála (Székesegyház) tvaru kríža, postavená v copfovom štýle v rokoch 1791-1797. Je však zaujímavé navštíviť i územie centra bývalej rímskej Savarie, prírodné múzeum, tzv. Kámonske arborétum, ležiace vedľa potoka Gyöngyös, v ktorom sa nachádza jedna z najbohatších zbierok drevín Maďarska alebo rekreačné stredisko v severozápadnej časti mesta s vodnou plochou o rozlohe 12 hektárov a so skanzenom župy Vaš (Vaši Múzeumfalu).

Kőszeg, mestečko učupené na okraji západnej hranice, ktorého hlavné námestie je priam žijúcim múzeom. Ulice zastavané v tvare píly poukazujú na obranu ako súčasť života obyvateľov, starobylé pivnice zachovávajú pamiatky kultúry pestovania viniča zapísané veľkými písmenami i do knihy histórie Maďarska. Úzkymi uličkami vnútornej časti Kőszegu sa dostaneme k hradu historického významu. Jurišičov hrad, ktorý bol obnovený, sa do dnešnej celistvosti formoval po dlhé stáročia. Jeho meno je známe a vážené vzhľadom na významnú historickú udalosť, ktorú si obyvatelia Kőszegu pripomínajú denne, keď zvony kostolov mestečka zvonia na poludnie už o jedenástej hodine. 30. augusta 1532 totiž o jedenástej hodine odtiahli z Kőszegu posledné oddiely tureckého vojska.

Veszprém, hlavné mesto Bakonyu. je dôležitým kultúrnym a hospodárskym centrom. Jeho hrad je ojedinelou stavebnou pamiatkou. Medzi hradnými múrmi si najväčšiu pozornosť zasluhuje Hradné múzeum a biskupské sídlo, palác zo 16. storočia. Keďže králi z rodu Árpádovcov mali v tomto kraji veľký vplyv ako na architektúru, tak i na celý kultúrny život, z tohto obdobia sa zachovalo množstvo pamiatok. Benediktínske kláštory a kostol vo Veszpréme a jeho okolí sa tiež skvejú svojej plnej kráse. Spomedzi múzeí si zasluhuje pozornosť Múzeum prírodných vied, ktoré bolo v Maďarsku prvým tohto druhu.

Veszprémsky kraj sa okrem bývalých kaštieľov a parkov, ktoré sú dnes arboréta, môže pýšiť ešte jednou pozoruhodnosťou. Nikde sa nenachádza toľko pozostatkov hradov ako tu. Vidieť ich takmer na každom vrchu. Dnes sú niektoré využívané ako múzeá alebo turistické ubytovne, iné zasa lákajú turistov svojou krásou. Známe sú i okolité mlyny. V súčasnosti slúžia rôznym účelom. Využívali ich ako modrotlačová dielňa (Kluge), alebo vodný mlyn prebudovaný na najmodernejšiu reštauráciu. Kto hľadá vo Veszpréme rozptýlenie, môže navštíviť miestnu zoologickú záhradu, ktorá svojím malebným umiestnením na úbočí vrchu a množstvom voľne chovaných zvierat, posky­tuje mimoriadny zážitok.

Minulosť Székesfehérváru je úzko spätá s tisícročnou históriou Maďarov. Tento kraj neobišli ani Rimania, po rozpade rímskej ríše v osade nazývanej Gorsium život pokračoval ďalej. Jej odkryté pozostatky sú sprís­tupnené vo vzdialenosti 10 kilometrov od Székesfehérváru. Blízkosť Budapešti, Balatonu, Bakoňského lesa a Velenckého jazera majú tiež podiel na tom, že Székesfehérvár je so svojim historickým centrom svojrázneho charakteru, starobylými budovami, zbierkami celoštátneho významu a liečebnými kúpeľmi, zásobovanými miestnou termálnou vodou, veľmi vyhľadávaným mestom.

V roku 1972 oslávil tisícročie svojho založenia. Základy Székesfehérváru dal vybudovať knieža Gejza po nástupe k moci roku 972 na močaristom území, ktoré pos­kytovalo ochranu.

Od čias zakladateľa štátu, kráľa Štefana I. sa Székesfehérvár stal korunovačným miestom. Tu poriadali i kráľovské svadby, tu chránili symbol moci kráľovskú korunu, tu poriadali zasadania snemu. Medzitým vybudovali kráľovské paláce aj v Ostrihome (Esztergom), Budíne a Visegráde, avšak korunovačné obrady a kráľovské pohreby uhorských panovníkov sa až do stredoveku viazali ku Székesfehérváru.

V časoch tureckej nadvlády sa mesto takmer vyľudnilo. V 18. storočí sa tu usadili maďarskí, nemeckí a srbskí osídlenci. V období baroka nastala v Székesfehérvári veľká výstavba, pamiatky ktoré sa zachovali až dodnes. Po predošlej slávnej minulosti a úpadku za čias tureckej okupácie dnes mesto znova žije časy rozkvetu.

V severnej časti centra Székesfehérváru nájdeme stredoveké prírodné múzeum (Kôzepkori Romkert), v ktorom sa nachádzajú i pozostatky kráľovskej baziliky. Táto stavba vyniká aj medzi maďarskými historickými pamiatkami. Za historickým významom baziliky nezaostávajú ani jej umelecké hod­noty, bohatstvo ozdôb a zariadenia. V zbierke kamenných starožitností múzea je umiestnený i náhrobok kráľa Štefana, pretvorený z antického sarkofágu. Krása jeho ozdobného vypracovania je v maďarskej pamiatkovej tvorbe ojedinelá.

Človek a príroda

Őrség : oblasť svojráznej atmosféry, ktorú sotva možno prirovnať k iným krajom. V juhozápadnom kúte župy Vaš sa medzi ihličnatými a bukovými lesmi kľukatia cesty, vzájomne sa striedajú vrchy a údolia, potoky zurčia na zelenajúcich sa lúkach a medzi stromami sa miestami mihnú úzke pásy políčok. Sem-tam sa vynoria skupiny domov a iba z dopravných značiek sa dozvedáme, že sme v obciach. Bývalí obyvatelia tu chránili hranice.

Z vrchov pozorovali nepriateľa a navzájom sa upozorňovali dymom ohňov. Takto vznikli a dodnes sa aj zachovali tzv. "szeres" lokality. Úzkostlivo ochraňovaným klenotom Őrségskej chránenej oblasti je Pityerszer v Szalafő.

Atmosféru zašlých čias pripomínajú maličké okná domu chocholovitého tvaru, dvor obkolesený hospodárskymi budovami a objekt, postavený z drevených trámov bez použitia jediného železného klinca.

V Körmende sa nachádza aj jeden z najkrajších kaštieľov Zadunajska. Priečelie tohto bývalého kaštieľa Batthyányovcov stredovekého pôvodu so štyrmi okrúhlymi rožnými vežami je klasi­cistického slohu, avšak nesie i stopy baroku. Počas reštauračných prác sa na povrch dostali strelnice zo 16. storočia a viac ako storočné priečelné maľby architektonického charakteru.

Žitný ostrov (Szigetköz), územie svojráznej krásy na severnom okraji hraníc medzi Győrom a Mosonmagyaróvárom, ohraničujú ramená Mošonského a Starého Dunaja. Kedysi celý ostrov pretínali ramená Dunaja, väčšie či menšie potoky a vodné prúdy. Na tomto dosť uzavretom ostrove žili zlatokopi a rybári.

Takmer každá obec vznikala na osamelom ostrovčeku. Vďaka regulácii dnes ostrov pretí­najú cesty. Mnohí vyhľadávajú centrum rybár­skeho života Žitného ostrova, Ásványráró, alebo Lipót, známy svojím termálnym kúpaliskom. Hédervár láka hostí historickými pamiat­kami. Na okraji tejto obce stojí v strede obrovského chráneného parku kaštieľ stredove­kého pôvodu. O tisícročnom dube pred gotic­kou kaplnkou z 15. storočia hovorí ľudové ústne podanie, že na jeho kmeni možno objavil i stopy ohlodávky, ktorou svojho času náčelník kmeňového zväzu Árpád k nemu priviazal koňa. Ostatne dub je "len" 700-ročný.

Mosonmagyaróvár je západnou bránou Žitného ostrova. Je typickým mestom na vode: v centre sa kľukatí rieka Lajta, roz­padajúca sa na niekoľko ramien, aby sa čochvíľa spojila s blízkym Mošonským Duna­jom. Rieky tu pretína sedemnásť väčších či menších mostov. Popri historických pamiat­kach hrad, barokové a klasicistické domy, kostol stredovekého pôvodu. Mesto ponúka možnosti v prvom rade vodných športov.

Prostredníctvom jazdeckej školy sa milovníci jazdy na koňoch môžu vydať do čarovného sveta Žitného ostrova.

Malebné kamenné korytá, romantické údolia, divočina, hradné ruiny, prekrásna panoráma, bohatý svet rastlín a zvierat, chránené územia, liečivé vody, pramene, zaujímavé ľudové zvyky zaujímavý, zvláštny svet je Bakony. Na jednom z najvyšších bodov Bakonského lesa, na širokej náhornej plošine leží Zirc. Tunajšie opátstvo cisterciánov dal založiť v roku 1182 král Belo III., ktorý prostredníctvom svojich manželiek udržiaval dobré styky s francúzskym dvorom. Bývalé opátstvo dnes pripomína už iba obrovská hlavica stĺpa. Pozornosť si však zasluhuje i barokový kostol nemalých roz­merov a pripájajúca sa k nemu budova opátstva, ktorá je domovom knižnice historic­kého významu s najbohatšou zbierkou knižných diel na maďarskom vidieku.

Svetoznámou lokalitou južného Bakonyu je Herend. Jeho meno preslávila manufaktúra na výrobu porcelánu založená v roku 1826. V tejto dnešnej továrni vyrábajú iba ručne maľované nádoby, ozdobné predmety a sochy. V múzeu, zriadenom v jednej z budov továrne, môžeme získať prehľad o jednotlivých obdobiach výroby herendského porcelánu.