Trojdňová cesta cez pohorie Börzsöny
...Deň prvý.
Rok 2004 bol veľmi nepriaznivý pre nás turistov, každý týždeň pršalo 1 alebo
2-krát. Napriek tomu sme sa rozhodli pre viacdňový výlet do pohoria "BÖRZSÖNY".
Po zabalení najdôležitejších vecí, karimatky, spacáku, pršiplášťa, šiat a stanu
ostalo v 75 l plecniaku miesto na jeden celý chlieb. Autobus zo Štúrova do Šiah išiel o 5:50, cena lístku bola 74 Sk + 10 Sk príplatok za veľký balík...
Po hodine cestovania sme nakúpili potraviny, vodu, chlieb a vydali sa k hraničnému
prechodu. Tento je vzdialený 2 km od obývaného územia. Turista s batohom tadiaľto
asi často nechodieva, lebo sa nás veľmi dôkladne povypytovali odkiaľ a kam ideme.
Pred dedinou Hont sme odbočili doprava na zelenú turistickú cestu pri parkovisku.
Vďaka častým dažďom v tomto roku a blízkosti močaristých oblastí rieky Ipeľ, úsek
cesty Hont - Dobogókő - Sárkánytörés - Drégelyvár bol nepretržitý útek pred komármi.
Po slnečný Hradný vrch sme sa nemohli ani zastaviť. Na slnečnom kopci Drégelyváru sme
si museli dať dlhšiu pauzu. Na šírom okolí to bolo jediné miesto kde neboli komáre.
Pol hodina obedňajšia prestávka a ďalšia 1 a pol siesta a obdivovanie výhľadu.
Neboli sme tu sami... Jeden pán so skupinkou žiakov si ma všimol, poprosil ma či by
som ich odfotil, súhlasil som. Hneď na to mi strčil do ruky 8 fotoaparátov. Aj ja som
fotil, ale výhľad nám kazila mierna para vystupujúca z okolitých vlhkých lesov.
Po veľkom odpočinku sa veľmi nikomu nechcelo vrátiť do komármi okupovaného lesa,
no napriek tomu sme sa vydali po modrom značení ďalej. Pri mieste "PÉNZASÁS"
zmizlo značenie modrej a zelenej cesty! Nič sme nenašli ani po 7-8 km zbytočného
chodenia! Len samú nepreniknuteľnú húštinu. Od Drégélyváru smerom k Pénzásás
bolo ale oveľa menej komárov, les bol svetlejší a bolo aj teplejšie. Po márnom
hľadaní sme sa rozhodli zmeniť smer k najbližšiemu prameňu. Po lesnej ceste
smerom na západ tu bol prameň "Betyár-F". Doplnili sme si zásoby vody a
pokračovali ďalej do miesta "Királyháza". Cestou sme prišli k odpočívadlu Dr.
Korányiho. Tam sme sa rozhodli že dnes už ďalej nepôjdeme. Toto miesto bolo
vinikajúce táborisko. Bol tu potok, domček s prístreškom, ohnisko, lavice a
stoly a dokonca aj WC. Našli sme si správne miesto, aby nám ráno nepražilo slnko
na stan. Inak lúka je dosť hrboľatá, treba sa dobre pozrieť kde sa človek
rozloží. Najedený a odpočinutý som išiel k potoku sa opláchnuť. Voda bola akurát
studená ako z potoku 9. Vypláchnuté tričko a ponožky som si zavesil vonku a
myslel som si že do rána uschnú. Vliezol som do stanu, vložil batérie do lampy,
vykynožil komárov a ako vankúš mi poslúžil pršiplášť.
| Príloha | Veľkosť |
|---|---|
| Mapa prvého úseku našej cesty | 154.58 KB |
Hrad Drégelyvár
Prvá písomná zmienka o tomto mieste je z roku 1285. Hrad dal postaviť Hunt Demeter, ako náhradu za hrad Hont, ktorý bol v tých časoch po Tatároch už len ruinou. Počas pohnutej histórie Uhorska sa tu vystriedalo veľa majiteľov králi, biskupi a šľachtici rôznych významných rodov. Dôležitú historickú úlohu mal hrad po vpáde Turkov na územie dnešného Maďarska. - Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa sem uchýlil biskup Pál Várday v roku 1534. Na hrade udržoval v stálej
pohotovosti hradnú stráž. Po páde pevnosti v Ostrihome a v Nógráde biskup vymenoval za hradného kapitána mladíka menom György Szondy.
6. júla 1552 sa Ali Paša s 12-14000 vojskom utáboril na mieste ktoré sa dodnes volá Turecký tábor (Töröktábor). Turci 4 dni obliehali a dobíjali hrad ktorý bránilo 150 vojakov. Po prelomení hlavnej brány bitka na chvíľu ustala. Ali Paša poslal poslov s odkazom aby mu hrad odovzdali. Szondy György poslal dvoch pomocníkov a dvoch tureckých rukojemníkov s odkazom...
"Hrad dobrovoľne
neodovzdáme, a za prepustenie dvoch vašich šľachtických rukojemníkov sa postarajte čestne o dvoch mojich pomocníkov menom Libárdy a Sebestyén".
Szondy potom všetok svoj majetok a nábytok dal spáliť, kone dal zabiť. Pripravil sa na
poslednú bitku. Prvýkrát sa zranil na kolene, potom ho zblúdilá guľka trafila do hlavy. Ali Paša ho dal pochovať zo všetkou vojenskou slávnostnou ceremóniou.
Ďaľšie dva dni.
Na druhý deň ráno nič nebolo suché. Mohol som vláčiť ďalšiu záťaž mokrých šiat. Dobre že Királyháza sme si nechali na druhý deň. Cesta sa začala strmím stúpaním a toto sme odpočinutí oveľa lepšie zvládli. Za Királyháza sú dva pramene, hneď
pri potoku "MAGDOLNA-Forrás" tento prameň vyschol, ďalej po červenej turistickej pri odpočívadle na druhej strane potoka je prameň "TŰZKÖVES-F". Je to ideálne miesto na raňajky, stoly aj ohnisko je vo výbornom stave a prameň má vinikajúcu vodu...
Ďalej to už bolo stále hore kopcom s menšou prestávkou a krásnym výhľadom z vrchu "NAGY-MÁNA", až po najvyšší vrch pohoria Börzsönycsóványos 938 m.n.m., tu je rozhľadňa 18 metrov vysoká a výhľad je nádherný. Za dobrého počasia by bolo vidieť Ostrihomskú baziliku.
Na druhej strane, v diaľke svojou bielou farbou svietili chladiace veže Mochoviec. Zábradlie na vrchole rozhľadne určite nerobili podľa noriem EU. Ale pri troške opatrnosti sa nič nemôže stať. Človek zo slabšími nervami by mal radšej ostať dole.
Myslel som si že cesta dole bude pohodlná, ale bolesť v pravom kolene ma presvedčila o opaku. Preto sme Veľkú Studenú Horu (Nagy Hideg Hegy) obišli cez úžinu Tax, (Taxinyiladék) až do rekreačnej oblasti Királyrét. Doplnili sme si vodu, našli sme z každej strany chránené táborisko pri potoku. Stany sme si postavili na slnečnej východnej strane podľa kompasu, aby nám ráno všetko uschlo.
Nemali sme šťastie v noci okolo tretej sa strhla obrovská búrka. Podľa zvukov vetriska a praskajúcich konárov a toho ako sa kolísal stan nado mnou som konštatoval, že sme na veľmi dobrom chránenom mieste a spal som až do rána. Ráno bolo všetko mokré čo sme nechali vonku uschnúť. Nevadilo to nikomu lebo naša ďalšia cesta pokračovala lesnou cestou, potom vlakom a autobusom až do Ostrihomu a domov.
| Príloha | Veľkosť |
|---|---|
| Mapa druhého a tretieho dňa cesty 1. časť | 89.16 KB |
| Mapa druhého a tretieho dňa cesty 2. časť | 273.44 KB |
| Mapa druhého a tretieho dňa cesty 3. časť | 40.17 KB |
Osada Királyrét
Osada Királyrét je v najmenšej a zároveň najvyššie položenej kotline pohoria . Okolie obopínajú kopce 350-550 metrov vysoké. Bolo to obľúbené miesto poľovačiek mnohých uhorských kráľov.
Kráľ Žigmund a kráľ Albert tu usídlili saských baníkov, ktorí tu do konca 18. storočia ťažili železnú rudu. V roku 1982 si získal okolité pozemky Francken Sierstorpff. Ten dal vybudovať úzkorozchodnú železnicu na prepravu vyťaženého dreva. Táto železnica dodnes slúži pre čulí turistický ruch v okolí. Dnešný
názov dostala dedina v roku 1926.Pre výhodnú polohu v srdci pohoria a vybudovanú vlakovú dopravu, idú z osady turistické cesty do všetkých smerov pohoria.
Miesto na mape v pohorí Börzsöny.
K článku ešte odporúčam prečítať Lesná železnica v pohorí Börzsöny.
Dôležité poznámky
Ešte zopár poznámok na záver.
Pohorie Börzsöny oproti Pilišskému lesoparku je pekná divočina. Cesty sú vyznačené oveľa menej, prípadne značenie aj s cestou záhadne zmizne. Toto pohorie má najviac prameňov v Maďarsku, a domnievam sa že aj najviac vody. Všetky ostatné pohoria sú veľmi chudobné na prírodný zdroj vody. Sú turistické trasy kde je prameň len po 30-40 km. Do turistickej trasy treba pridať aj obývané osady a dediny na doplnenie vody, v takom prípade je ale zbytočné vláčiť veľké zásoby jedla. Všetky pramene kde sme dopĺňali vodu boli veľmi plytké, museli sme s malým hrnčekom pomaličky naberať vodu do fľaše. Takže hrnček si nezabudnite zobrať zo sebou.